Blog

Joga v bežnom životeJoga workshop

Tu a teraz – áno aj nie

13. marca 2019

Skús sa teraz, súčasne s čítaním týchto riadkov, zastaviť na chvíľu v prítomnom okamihu. Poobzeraj sa okolo seba a nezabudni ten pohľad venovať aj dnu. Vnímať, aké je dnes počasie, atmosféru na mieste, kde sa práve nachádzaš, jeho zvuky, vône, ale zároveň si uvedomiť, ako sa dnes máš, ako sa cítiš tak po stránke tela, ako aj mysle. Čo Ti vlastne tou hlavou behá a ako jedna myšlienka strieda druhú.

 

Pozoruj, čo sa za týchto pár sekúnd udialo s Tvojím dychom, ako sa zrazu spomalil, prehĺbil, a Ty si sa skoncentroval na moment tu a teraz a využil potenciál stavu mindfulness. Ak by si tomuto pozorovaniu venoval niekoľko minút, dostaneš sa do stavu meditácie (áno, aj bez nevyhnutnosti sedieť v lotosovom sede skrútený ako praclík a mať spojený ukazovák a palec) a ak sa budeš takto vnímavo a sústredene venovať akejkoľvek činnosti, dostaneš sa do stavu flow – plynutia, ponorenia, počas ktorého je čas absolútne relatívny a zabudneš aj na neustálu potrebu kontrolovať si mail či aktualizovať sociálne siete.

 

 

Jogové „Tu a teraz“

 

Všetky vyššie zvýraznené pojmy používam na svojich joga lekciách – áno, jogu možno takto praktizovať naozaj kdekoľvek a navonok to tak vôbec nemusí vyzerať. Ak sa totiž nakontaktuje telo prostredníctvom dychu na našu myseľ, tak ich vzájomná harmónia a spolupráca sa odohráva v prítomnosti, v jedinom čase a mieste, kedy náš život prebieha. V momente, ktorý sa už nikdy nezopakuje, ktorý nebude mať šancu na opravu, reprízu, a napriek tomu sa z neho tak často náhlime – paradoxne, nie len ďalej, do budúcnosti, ale aj naspäť, do minulosti. V joge tento aspekt bližšie popisujú a učia nie len asány (fyzické pozície tela), ale najmä ich kombinácia s pranayamou (dychovými technikami) ako aj s pratyaharou (pozornosť smerovaná dnu/k sebe) a dharanou (koncentrácia, zámer, všímavosť). Ide o štyri joga sutry, ktoré sa pri praktizovaní jogy využívajú najviac, nakoľko je na ne priestor v rámci joga podložky. Ale tých Patanjaliho joga sutier je predsa osem, tak ako a kde uplatniť tie zvyšné štyri?

 

To „tu a teraz“ je dôležité aplikovať správne. Aby sme neboli len jogínmi na podložke, ale v prvom rade jogínmi v reálnom živote. Nie to ich z nás robí, že si vieme dať nohu za hlavu či dotknúť sa čelom kolien, ale práve to, ako sa správame a či tú jogu – to spojenie – vieme posunúť od seba aj do vyššieho levelu a uplatniť ju tak ku všetkým živým bytostiam. Skúsme preto začať od seba.

 

Neviditeľná joga

 

Tento blog píšem pri návrate z dovolenky na Maldives. Vysnívanej destinácie, ktorá je známa svetu vďaka luxusným rezortom postaveným priamo na vode a jedinečnému životu ukrytému pod hladinou oceána. My sme sa sem vybrali pre to druhé. Keď ste na pár dní izolovaní od civilizácie, na ostrovoch, kde nejazdia autá, ľudia chodia bosí, väčšinu času trávite s hlavou ponorenou vo vode, páli na vás slnko a ešte k tomu nemôžete piť alkohol, lebo je tu nelegálny 🙂 tak máte šancu venovať sa rozjímaniu o tom, na čo v každodennom náhlení sa nezostáva čas. A práve vtedy je priestor na formu jogy, ktorú navonok nie je vidno (nie, teraz nemyslím posilňovanie svalov panvového dna 🙂 aj keď aj na tú), v podobe zvyšných štyroch joga sutier, ktorými sú yamas (etické princípy), niyamas (duchovné pravidlá), dhyana (meditácia, zvedomenie sa) a samadhi (harmónia, jedno). A zrazu zisťujete, že to povestné jogové „tu a teraz“ má svoje hranice uplatnenia a nie je vhodné ho aplikovať všade. Ako to myslím?

 

 

Keď „Tu a teraz“ nestačí

 

Keď ponoríte hlavu do mora tam, kde príroda umožnila vznik koralových útesov, zrazu sa pred vami ocitne svet plný farieb, bohatý podmorský život, ktorého pozorovanie ja osobne vnímam ako takú jogu pod vodou. Korale sú živočíchy (áno, aj keď vyzerajú mnohé ako rastliny či kamene), ktoré produkujú až 85 % všetkého kyslíka na našej planéte (nie, nie sú to pralesy). A pritom len 1 % morského dna patrí koralovým útesom. Svet za posledných 30 rokov stratil viac ako 50 % koralov. Dôvod? Oceány absorbujú viac ako 90 % tepla vyprodukovaného do atmosféry našej zeme, tepla, ktoré vzniká najmä v dôsledku emisie skleníkových plynov (od jazdy autom, cez výrobu tepla a elektriny, až po odlesňovanie). Následne sa zvyšuje ich teplota a stupeň kyslosti, čo je pre korale likvidačné a dochádza k ich odumretiu (tzv. bleaching), čo ovplyvňuje celý ekosystém oceánov a morí.

 

Maldivy sú tvorené práve týmito koralovými ostrovmi a sú najnižšie položenou krajinou na svete, ktorá by mala byť pri pokračovaní súčasného trendu v globálnom otepľovaní do roku 2100, žiaľ, potopená. Prístup domácich ako aj turistov je rôzny, zažili sme oba – niektorí aplikujú princíp „tu a teraz“ žiaľ aj k našej zemi a užívajú si plnými dúškami jej zdroje – vybrakovávajú oceán tým, že si odnesú ako „suvenír“ odumretý koral či mušľu (veď oni to už videli a pre ostatných to tam už byť nemusí, že?), ohrozujú jeho ekosystém tým, že sa dotýkajú rýb, korytnačiek či žralokov (zabúdajú na to, že sú len hosť, ako môj muž, ktorý sa roky venuje potápaniu, zvykne hovoriť, a správajú sa skôr ako keby boli doma). Stavajú vysoké hotely, ktoré spôsobujú problémy s čerpaním pitnej vody na ostrovoch a zároveň ho aj špatia a zbavujú zelene (veď tým zarobia viac, keď na 1 m2 ubytujú x-násobok hostí, čo tam po budúcnosti krajiny). Rovnako neváhajú do mora odhadzovať odpadky – čo v ostrovnej krajine, ktorá absolútne nemá zvládnutý systém spracovania odpadov a prúdy k nej ešte k tomu zanesú všetko od nad ňou sa nachádzajúceho najväčšieho znečisťovatela vôd menom India (áno, tá spirituálna krajina a kolíska jogy!) – má efekt taký, že to z nej vytvára miestami skôr smetisko ako ten známy pohľadnicový raj. Paradox, však? Podľa mňa ho dokonale vystihuje práve tento krab udomácnený v plastovom vrchnáku, ktorého sa nám podarilo odfotiť.

 

 

Joga (aj) mimo podložky

 

Čiže aj to „tu a teraz“ je dôležité aplikovať správne. Aby sme neboli len jogínmi na podložke, ale v prvom rade jogínmi v reálnom živote. Nie to ich z nás robí, že si vieme dať nohu za hlavu či dotknúť sa čelom kolien, ale práve to, ako sa správame a či tú jogu – to spojenie – vieme posunúť od seba aj do vyššieho levelu a uplatniť ju tak ku všetkým živým bytostiam. Skúsme preto začať od seba. Lebo „až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka, uloví posledná ryba, až vtedy pochopíme, že peniaze sa nedajú jesť.“

 

Ak Ťa téma ako byť jogínom v reálnom živote, aj mimo hraníc joga podložky, zaujíma, pridaj sa na môj najbližší workshope JOGA v každodennom živote. Termíny a miesta nájdeš v sekcii Služby – joga workshop.