11. októbra 2018
V dnešnej uponáhľanej dobe je naozaj osviežujúce vidieť, ako sa ľudia dokážu práve prostredníctvom jogy spomaliť, vnímať moment tu a teraz, sústrediť sa na dych, ktorý je tým najlepším prostriedkom kontaktu mysle s telom – prapodstaty celej jogy, ktorá v preklade zo sanskritu znamená práve „spojenie“ – nášho duchovného a fyzického ja. Na svojich hodinách často klientom odporúčam, aby si z jogovej praxe vzali čo najviac aj do svojho bežného života – aby sa jogové praktiky stávali súčasťou ich fungovania aj v priebehu dňa a aby ich hranicou nebola joga podložka. Pretože to, ako sa máme a cítime, je odrazom väčšiny nášho dňa, našich (zlo)zvykov a konania, a ak sa väčšinu dňa hrbíme, zabúdame dýchať, nezvládame stres či zabúdame na pestovanie trpezlivosti a pokory, tak ani hodina jogy raz-dvakrát do týždňa to nevykompenzuje. Ale možno si z nej vziať maximum.
Joga je naozaj komplexnou disciplínou, zaoberajúcou sa mnohými aspektami života vôbec, pričom samotné praktizovanie formou asán (pozícií) a pránajamy (dychu) na podložke je len jedným z týchto aspektov. Ale práve vďaka nemu, nakoľko predstavuje prvotnú fázu jogovej praxe, si dokážeme vypestovať návyky a vlastnosti, ktoré vedia výrazne zvýšiť kvalitu nášho života aj mimo joga podložky.
1. zasunutie brady by sme mali začať vnímať cez pohyb skrátenia priestoru medzi ňou a krkom – pomôckou je vytvorenie si tzv. dvojitej brady, ktorá však reálne ako estetický problém práve v dôsledku ochabnutia svalov a pokožky krku pri vystrčenej brade vzniká. Preťaženie krčnej chrbtice v dôsledku vystrčenej brady sa vyskytuje najmä ak máme sedavé zamestnanie pri počítači, často nám však hlava padá aj pri hľadení do obrazovky nášho mobilu či tabletu, a boli by sme prekvapený, keby sme sa z profilu videli pri šoférovaní. Vystrčením brady (tzv. korytnačí krk) preťažujeme krčnú chrbticu, máme bolesti vyrážajúce často až do hlavy z dôvodu nesprávnej polohy stavcov vedúcej k nadmernej krčnej lordóze, riskujeme „vyskočenú“ platničku a navyše je to na pohľad neestetické držanie tela, ktorým si škodíme. Skúsme už pri čítaní týchto riadkov držať hlavu v predĺžení chrbtice a uši mať zarovno s ramenami (nie pred nimi, ale ani za nimi).
2. ťahanie ramien ďaleko od uší si môžeme nacvičiť ich krúžením smerom von, akoby sa chceli za naším chrbtom „pobozkať“, s cieľom otvoriť hrudný kôš, prirodzene sa vyprsiť a uvoľniť tým horný trapéz, nechať naopak pracovať stredný a spodný trapéz a zdvíhač lopatky, ktorých funkciou je ťahať lopatky k sebe a smerom nadol. Môžeme si všimnúť, či už je to pri samotnom sedení/státi/chôdzi/cvičení, že práve ťahaním ramien k ušiam, preťažujeme horný trapéz – býva stuhnutý, plný spazmov, má tendenciu sa skrátiť (tzv. býčia šija). Robíme to najmä v snahe zvládať stresové situácie a napätie – nie nadarmo sa totiž hovorí, že si starosti nosíme na pleciach – ono tomu tak v skutočnosti je aj z fyziologického hľadiska. Zapojením lopatiek do vzpriamenia našej hrudnej chrbtice a predĺženia šije sa vyhneme efektu guľatého chrbta a prepadnutého hrudníka (v dôsledku skrátenia prsných svalov padnutím ramien vpred), naopak, hrudný kôš sa otvorí pre plný jogový dych, podrastieme o pár centimetrov, a vzpriameným postojom popri tom získame aj na atraktivite. Skúsme si pri najbližšej chôdzi všímať, kam smerujú naše dlane – mali by byť totiž jemne pootvorené vpred, nie zatvorené vzad – jednoduchá pomôcka, ako si sám seba otestovať, či sa hrbím alebo nie.
3. podsadenie panvy dosiahneme ťahaním lona smerom dohora, vnútornej hrany stehien k sebe a zaguľatením chrbtice v oblasti krížov a drieku (odstránenie nadmernej driekovej lordózy), čím automaticky, ale takmer nevedomky zapojíme svalstvo spodného brucha a zároveň sedacie svalstvo. Keď je zadok vypučený (tzv. postoj ako kačica), je uvoľnený, nepracuje, naopak, preťažujeme spodný chrbát, ktorý preberajú funkciu brušných a sedacích svalov a z toho dôvodu nás počas dňa trápi bolesťami. Pomôckou je počas ľahu s pokrčenými kolenami a chodidlami rovnomerne na zemi (nácvyk polovičného mostíka) snaha spodný chrbát prilepiť k podložke, odstrániť akúkoľvek medzeru medzi nimi a takto si osvojiť návyk neutralizácie polohy panvy.
Všímajme si svoj postoj, podobu sedu či polohu tela pri rôznych bežných činnostiach, dovoľme si nájsť čas vidieť svoje zlozvyky a začnime ich vedome odstraňovať. Dovoľme týmto častejšie joge vstúpiť aj do nášho každodenného života a krok za krokom ho začať meniť k lepšiemu.