27. februára 2022
Rozhovor o účinkoch jogy, ktorá vie pôsobiť aj ako terapia, vznikol s mojou klientkou Peťkou Humblovou, ktorá tvorí pre portál Preventivne.sk.
V rámci jogového učenia rada používam výrok, cez ktorý sa dá definovať či je vhodné toto cvičenie: „Jogu môže cvičiť každý, kto vie dýchať.“ Vyslovil ho indický jogový učiteľ T. K. V. Desikachar a ja sa s ním stotožňujem. Sama som sa k joge dostala cez bolesť chrbtice v časoch štúdia práva pred približne 12 rokmi. Dnes mi pomáha zvládať sedavé zamestnanie a zároveň vďaka vlastnej skúsenosti lepšie rozumiem ľuďom, ktorí z takéhoto pracovného prostredia prichádzajú na joga podložku.
Existuje mnoho foriem jogy, od veľmi jemnej, takzvanej restoratívnej podoby, cez statickejšiu hatha jogu, až po dynamickú ashtanga či vinyasa power jogu. Výber závisí od našich individuálnych potrieb a v tomto treba mať na pamäti, že joga má slúžiť nám a nie naopak. Preto si jej učenie vieme modifikovať do podoby, ktorá je pre nás optimálna. A to tak po stránke fyzickej, ako i psychickej, ktorých potrebu kooperácie joga, znamenajúci aj „spojenie tela a mysle“, zdôrazňuje.
Jogu považujem za tréning tela, ako i mysle. Ak sa pozrieme čisto na jej fyzický rozmer, ako prvý významný rozdiel zaznamenávame v zmene dýchania. Je hlbšie, pomalšie a oveľa vedomejšie. Joga by mala byť dychom vedený pohyb do jednotlivých asán, ktoré môžu zbaviť skrátené svaly napätia tým, že ich naťahujú, strečujú, ale aj naopak posilniť oslabené svaly. Rovnako sú na tele svaly, ktoré potrebujeme uvoľňovať, nakoľko sú prepracované a v tomto smere na ne joga pôsobí relaxačne. Potom sa vieme pozrieť na kĺby, ktoré dokážu jogové pozície otvárať a odporovať v nich mobilitu, na šľachy, väzivá či spojivové tkanivá fascie, voči ktorým aplikujeme jemný ťah, ba priam masáž. A to sme stále len pri pohybovej sústave, ktorej návyky vychádzajúc z monotónnej práce, bežných pohybových stereotypov či jednostranných športov, dokáže joga kompenzovať a tým dostávať telo do rovnováhy.
Joga však vplýva cez dychové techniky a meditáciu aj na nervový systém, a to upokojením. Ďalej napríklad rotujúcimi pozíciami a zdravotne nezávadnými čistiacimi technikami vie stimulovať aj náš tráviaci trakt. Čiže nie je to len o vystieraní sa, chrbtice bez bolestí či flexibilite a funkčnom pohybe. Joga pozitívne vplýva aj na ostatné systémy nášho tela. A najviac oceníme to, že efekt naučeného na joga podložke sa prejaví v našom každodennom dni, kedy sa voči svojmu telu, ale i mysli stávame všímavejším. Nakoľko ja sa v joge rada opieram o vedecky potvrdené fakty, pri vymenovaní jej fyzických benefitov si pomôžem publikáciou Joga ako medicína od Timothy McCall. V nej autor popisuje vedecky potvrdené pôsobenie jogy na pohybový aparát v podobe:
1. náuky a udržiavania správneho držania tela
2. napomáhania zdraviu chrbtice a kĺbov
3. kompenzácie sedavého zamestnania či jednostranných športov, nesprávnych návyky či pohybových stereotypov
4. zlepšenia stability, ohybnosti/flexibility
5. zvýšenia sily svalov, pôsobia do hĺbky až k fasciám, posilnenia kĺbov a kostí
6. redukcie podkožného tuku
Odpoveď na túto ako aj na ďalšie otázky si môžeš prečítať na portáli Preventivne.sk, pre ktorý som robila tento rozhovor. Ak si chcete vyskúšať účinky jogy, ktorá vie pôsobiť aj ako terapia, vyberte si niektorú z mojich joga služieb. Slovo terapia si však netreba zamieňať s nejakým všeliekom či mágiou. Naopak, čokoľvek v joge odporúčam prehnať cez kritické myslenie, zdravý sedliacky rozum a vedecky overené fakty.