11. októbra 2018
Na svoju každodennú jogovú prax všetci prichádzame v rôznom fyzickom a psychickom stave – väčšina z nás má sedavé zamestnanie, iní hodiny trávia za volantom, mamičky utekajú z materskej po celom dni s dieťaťom na rukách či manažéri sa aspoň na chvíľu vzdávajú svojho telefónu a počítača… Existuje mnoho druhov a konceptov jogy, avšak nie všetky rešpektujú skutočnosť, že robiť plnú sviečku či stoj na hlave po 8 hodinách strávených za monitorom s hlavou vysunutou vpred a značne preťaženou krčnou chrbticou či trapézmi, prepadnutým hrudníkom, nie je práve bezpečné pre naše stavce a platničky. A ak sa do toho pridá oslabená imunita v dôsledku náhleho ochladenia, nálada pod psa ako reakcia na menej slnečných lúčov či nebodaj nekvalitný spánok pre zmenu času na zimný, či iné „šoky“, ktoré jeseň so sebou prináša, mali by sme to rešpektovať aj počas našej jogovej praxe.
Preto cvičenie jogy vždy otváram ako lektorka krátkou úvodnou meditáciou, sprevádzanou dychovými technikami, aby sa naša myseľ ustálila, pohľad nasmeroval dnu – kam počas jogy neodmysliteľne patrí – a mohli sme sa plne koncentrovať na vedomý pohyb v prítomnosti. Nasleduje zahriate a rozhýbanie všetkých častí chrbtice, aktivácia práce a „roztancovanie“ kľúčových kĺbov nášho tela, natiahnutie a dychom sprevádzaný strečing posturálnych svalov, t. j. tých, ktoré majú tendenciu sa skracovať v kombinácii s posilnením fázických svalov, t. j. tých, ktoré naopak ochabujú. Po posilnení nasleduje opäť strečing, aby sa svaly vyformovali esteticky a nevzniklo opäť skrátenie a disbalans, pustenie tela do jinových asán, prostredníctvom ktorých mu doprajeme myofasciálnu masáž. Záver patrí meditácii, počas ktorej si cez techniky autosugescie podporíme duchovný, psychický efekt jogy – a keďže táto stránka jogy je, na rozdiel od fyzickej podstaty podporenej anatómiou, veľmi pestrofarebná a silno individuálna, dovolíme si sami vybrať, čo z nej sme ochotní prijať a čo možno príde neskôr – „joga totiž nie je žiadne náboženstvo a ak cítime po každej hodine pozitívnejší stav našej mysle a aktívnejšie telo – je to jasný signál, že sme ju cvičili správne“. Skúsme potlačiť jesennú únavu jogovou terapiou – jej účinok nachádzame už v základných asánach.
Pozícia, ktorou najčastejšie otvárame jogovú prax, má za cieľ nás po duchovnej stránke spomaliť, uzemniť a v kombinácii s pranayamou navodiť stav koncentrácie na prítomný okamih. Z hľadiska fyzického v dolnej časti tela má za úlohu otvoriť naše bedrá, predĺžiť svalstvo stehien a v trupe by malo dôjsť k stavu tzv. pozdĺžneho natiahnutia – t. j. redukcii primárnych a sekundárnych zakrivení. Skúsme sa v nej oprieť o pomyselnú stenu za sebou, vyrásť cez chrbát ako cez kmeň stromu, zakoreniť sa cez sedacie kosti do zeme a umožnime bedrovým a kolenným kĺbom nech ich rozsah určí, či je postačujúce pre naše telo zaujať pozíciu tureckého sedu, ktorá nás postupne privedie k polovičnému až celému lotosu. „Dovoľme si povedať, tu stačí, ďalej nejdem a telo nás nabudúce pustí hlbšie do pozície.“
Základom každej športovej aktivity je zahriatie svalov aktívnym strečingom. Pozícia kliešte spočíva vo vyvesení hlavy, ktorej váha natiahne šiju, ak sa nám podarí obchytiť okolo chodidiel, doprajeme celej chrbtici príjemnú trakciu. Ak sa neobchytíme, kým sused vedľa na podložke áno, skúsme si uvedomiť, že na druhý deň budeme cítiť svoje telo a preto sa s nikým neporovnávajme a dovoľme si ruky uvoľniť kdekoľvek pozdĺž nôh do zeme. Chodidlá držíme zaflexované, čím predlžujeme skrátené lýtkové svaly, kolená dopíname, keďže nie je na nich váha tela, jabĺčka smerujú k bedrám a stehná sú aktívne čím natiahneme aj hamstringy a sedacie svalstvo. „Asána symbolizujúca poklonu v joge predstavuje príležitosť vydať sa na cestu pokory, trpezlivosti a vďačnosti – vlastností, ktoré v nás joga pomáha formovať.“
Rotačné asány pôsobia na našu chrbticu efektom žmýkania – kým krčnú a hrudnú časť stáčame jedným smerom, hrudnú a krížovú opačným. S každým nádychom sa snažíme rásť cez temeno hlavy do výšky, ako keby nás niekto ťahal za copík, s každým výdychom otvárame cez rameno hrudník smerom vzad, pričom sa však nezakláňame. Nie len, že tým doprajeme uvoľnenie stavcom chrbtice, aktivujeme priestor medzi lopatkami, ale zároveň môžeme pozorovať v dôsledku efektu vnútornej masáže podporu činnosti orgánov uložených v brušnej dutine. Twisty sú vhodným nástrojom jogy, ako rozhýbať lenivé črevá a podporiť metabolizmus. V nich však obzvlášť platí – „dych ako dirigent pohybu má vždy pred fyzickou asánou prednosť.“
Začnime precítením týchto základných asán, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú jednoducho, ale skrývajú v sebe omnoho hlbší význam a efekt tak na naše telo ako aj myseľ, dve zložky nášho ja, ktoré v období náhleho ochladenia dostávajú riadne zabrať. A nezabúdajme na známe „menej je viac“, ktoré v joge platí dvojnásobne 🙂