11. októbra 2018
Počas jogovej praxe občas zabúdame na to, že jej základom je dych. Dovoľme si nahradiť občas príliš silné ego pokorou a cvičme len v hraniciach možnosti svojho tela a len v tempe, ktoré zvláda náš dych. Možno sa pristihneme pri tom, že v yangovom lete sme plný energie a s príchodom yinovej jesene naše telo až tak nevládze – a tak to má byť. Namiesto toho, aby sme s tým nasilu bojovali, skúsme sa do tej vnútornej melódie – do svojho vlastného dychu započúvať a dovoliť mu, aby určoval tempo nášho života. Zastavme sa kľudne aj teraz a doprajme si zopár hlbokých nádychov a výdychov – najlepšie do brušnej aj hrudnej dutiny zároveň (pri zapojení bránice a medzirebrového svalstva). V joge sa tento druh dychu nazýva dirgha. Výsledkom správneho dychu je schopnosť tlmiť následky stresovej situácie a napätia (ako je napr. nadmerné potenie, rýchly tlkot srdca, atď.), prirodzene spomaľovať životné funkcie nášho organizmu a dodať mysli rozvahu a pokoj. Najmä v období, kedy sme náchylní na prudké zmeny nálady, náhly prílev úzkosti či pocit nedostatku energie – čo je pre jeseň typické – nech nám dych poslúži ako nástroj púšťania a zbavovania sa všetkého nepotrebného, čo nás ťaží (výdych) a nasávania energie okysličením buniek nášho tela (nádych).
Mierumilovný bojovník
Bojovníci majú v joge svoje špeciálne miesto – posilňujú v nás disciplínu, odhodlanie a pevnú vôľu. „Mirumilovný bojovník obzvlášť tieto schopnosti prepája s pokorou a je nositeľnom odkazu, že víťazstvá možno dosiahnuť aj cez kompromisy a ľudskosť.“ Pri otvorení jednej strany trupu využime príležitosť zhlboka sa nadýchnuť pod ramennú jamku, častokrát je výsledkom „návrat“ hrudných stavcov na svoje miesto. Oporu nachádzame v dolných končatinách, ktoré pozíciou formujeme, pričom všetky ich kĺby držíme v jednej priamke, predné koleno nepredbieha členok a zadný malíčkový priehlavok je v plnom kontakte so zemou. Jemne priškrtené hrdlo a brada smerujúca do hrudnej jamky, pri aktivácii dychu víťazov cez zovreté hlasivky nám pomôže zachovať správnu polohu hlavy, nedovoliť jej prejsť do vyvesenia vzad a preťažovať tým krčnú chrbticu. Na pohľad je krčný záklon veľmi efektný, avšak ak má byť joga pre nás terapiou a nie akrobaciou vedúcou k nebezpečenstvu zranenia, vyhýbame sa mu, keďže je najčastejšou príčinou poškodenia krčnej medzistavcovej platničky.
Tanečník
Rovnovážna a zároveň posilňujúca asána, v ktorej obzvlášť dbáme na nepreťažovanie kolenných kĺbov tým, že koleno jemne pokrčíme a dovolíme pracovať svalovým partiám stojnej dolnej končatiny. Zadnú nohu uchopíme tak aby zostalo rameno otvorené, čo nám umožní vystrečovať často sa skracujúci prsný sval, v dôsledku čoho nám prepadá často hrudník a hrbíme sa. „Ak sa v pozícii pristihnem, že zadržiavam dych, alebo je plytký, prerušovaný, vrátim sa o krok naspäť – práve vtedy totiž odhaľujeme rozdiel medzi vzdávaním sa rešpektom voči svojmu telu.“ Dovoľme, nech nie len naše telo, ale aj vo vnútri neho dych v tanečníkovi v nás tancuje.
Strom
„Balančná asána, z ktorej nemožno ujsť, možno ju len predýchať a prípadne sa nad svojou netrpezlivosťou pousmiať “ Variácií polohovania nohy a rúk je viac, pre zmenu možno niekedy zostať v základnej verzii so špičkou nohy opretou o zem, rukami v modlitbe, hore, či rozkvitnutom strome cez jana mudru (kontakt ukazováka a palca) a skúsiť zavrieť oči a dôverovať svojmu telu, že nám nedovolí spadnúť, že nás udrží. Joga nás učí byť so svojím telom priateľ, nebojovať s ním, naopak. Schopnosť udržať rovnováhu v pozícii či mierne kývanie sa sú odrazom ani nie tak stavu našej fyzickej kondície, ako (ne)prítomnosti našej mysle. Ak často uteká mimo hraníc podložky, nehnevajme sa na ňu, radšej ju milo privolajme späť, nech sa k telu opäť pridá.
Motýľ
Záverečnú meditáciu možno v joge stráviť v rôznych verziách ľahu (najčastejšia je poloha mŕtvoly), v dieťati, ale možno si zvoliť aj niektorý z meditačných sedov. Motýľ je pozícia, ktorá symbolizuje duchovný rozvoj – ako keď sa krásny farebný vyliahne z larvy – pričom práve v tomto duchu by sme mali vnímať aj my pokrok v tejto asáne – s vďakou za každý milimeter poklesu našich kolien (nikdy však nie na úkor vyhrbenia sa) pri predlžovaní vnútorných stehien, aktivácií triesiel a roztancovaní bedier. Možno z nej prejsť do predklonu a uvoľniť chrbticu, v spojitosti so záverečným pozdravom „Namaste, ktorý v preklade zo sanskritu znamená „svetlo vo mne sa klania svetlu v Tebe“ a túto poklonu vyjadriť aj gestom.
Vráťme sa cez precítenie týchto asán opäť k sebe samému, a okrem ich fyzického vplyvu nechajme prejaviť sa aj účinkom meditácie v pohybe. Tá nás vedie k získaniu pokory a trpezlivosti, k utlmeniu ega, čím si zlepšíme vzťah k sebe samému ako aj k svojmu okoliu – naučme sa napríklad aj cez jogu akceptovať jeseň a vnímať naše únavy či nálady ako prejav zladenia sa s prírodou naokolo, lebo aj tá sa stišuje, spomaľuje…